Fenoglio: Ľudia na ulici nám ďakovali. Nezabudnem na to do konca života

Napodobnil svojho trénerského kolegu, krajana a kamaráta. Marco Fenoglio sa po Emanuele Zaninim, s ktorým v rokoch 2009 – 2011 spolupracoval pri našej mužskej reprezentácii, stal druhým Talianom s triumfom v trénerskej ankete Volejbalista roka. Päťdesiatročný rodák z Cunea si jasné prvenstvo (89 bodov) vyslúžil najmä za domáci šampionát EuroVolley 2019 v Bratislave, kde slovenské volejbalistky podávali skvelé výkony a postúpili do osemfinále.

Fenoglio sa dvakrát stal najlepším trénerom v Taliansku, vtedy ho však na piedestál dostali klubové úspechy. Teraz sa presadil aj na medzinárodnej scéne.

V rokoch 2006 a 2017 ste sa stali najlepším trénerom v Taliansku, teraz premiérovo na Slovensku. Ako vnímate toto ocenenie?
„Som veľmi šťastný. Potvrdilo sa, že keď pracujete tvrdo, nevzdávate sa a bojujete, tak môžete dosiahnuť veľké veci. Toto ocenenie má pre mňa obrovský význam, nie je jednoduché stať sa najlepším trénerom roka ako cudzinec. Teší ma, že som si získal dôveru volejbalovej komunity na Slovensku.“

V roku 2019 rezonovali najmä úspešné majstrovstvá Európy v Bratislave. Váš tím pobláznil celé Slovensko a svojimi výkonmi ste si získali sympatie celej verejnosti. Ako spomínate na tento šampionát?
„Spomínam veľmi rád. Spoločne s celým tímom a našou federáciou sme dosiahli neuveriteľný úspech, po športovej aj organizačnej stránke. Podarilo sa nám niečo špeciálne; myslím si, že ľudia na to len tak nezabudnú. Na šampionát mám skvelé spomienky.“

Na sociálnych sieťach našej federácie sme nedávno odvysielali niektoré zápasy z turnaja na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu. Pozerali ste?
„Áno, zachytil som to. Bolo príjemné si tieto momenty znova pripomenúť. Videl som zápasy s Bieloruskom či Španielskom a vychutnal som si aj najlepšie bloky nášho tímu. Potešilo ma to.“

Marco Fenoglio priviedol Slovenky na domácich ME do historického osemfinále. FOTO: TASR

Vyhrali ste Ligu majstrov, získali ste titul v talianskej lige, ale teraz ste sa presadili aj na medzinárodnej scéne. Ako vnímate rozdiel medzi prácou v klube a pri reprezentačnom tíme?
„Je to veľký rozdiel. V klube pripravujete tím na záver sezóny, o všetkom rozhodne jeden zápas. Slovenský tím sme budovali dva roky s vyvrcholením na majstrovstvách Európy v Bratislave. Išli sme krok po kroku, snažili sme sa tímu vštepiť charakter a podarilo sa nám niečo neuveriteľné. Svedčí o tom osemfinálový zápas proti Taliansku, v ktorom sme prehrali 0:3, ale na konci ste mali pocit, ako keby sme vyhrali 3:0. Bol to krásny záver jedného príbehu, v ktorom sme zažili dve letá plné tvrdej práce s minimom oddychu. Majstrovstvá Európy boli veľkou satisfakciou.“

Cítili ste počas majstrovstiev Európy priazeň slovenských fanúšikov?
„To, čo sme zažívali v lete v Bratislave v hale aj mimo nej, bolo neuveriteľné. Všetci na Slovensku rozprávali o volejbale. Ľudia nás zastavovali na ulici, potľapkávali nás po ramenách a ďakovali nám za výkony a bojovnosť. Na to nezabudnem do konca života.“

Akú úlohu zohralo pri tomto ocenení vaše družstvo a realizačný tím?
„Veľmi dôležitú, pretože sám nedosiahnete nič. Bez dobrých hráčok po športovej aj ľudskej stránke a bez kvalitného realizačného tímu by sme neboli úspešní. Dva roky sme si budovali vzájomný vzťah, niekedy boli aj horšie situácie, ale to je normálne a k športu to patrí. Celý čas sme však pracovali na sto percent a od každého člena tímu som vyžadoval absolútny profesionalizmus. Veľmi mi pomohol Stefano Micoli, ktorý bol mojím asistentom a kondičným trénerom. Poznali sme sa veľmi dobre a dôveroval som mu. Skvelú prácu však odviedol celý tím, asistent Michal Mašek, fyzioterapeut Jacek Bentkowski, štatistik Tomáš Samsely a, samozrejme, manažér Slavo Huba. V neposlednom rade patrí moja vďaka ľuďom na federácii. Sám by som nemal šancu.“

Prekvapilo vás, že sa víťazkou ankety stala premiérovo Mária Kostelanská?
„Neprekvapilo. Mária síce nie je vysoká, ale je to kompletná hráčka. Má skvelý charakter, techniku, skáče a je veľmi dobre fyzicky pripravená. Nevyniká len jednou činnosťou ako napríklad útokom alebo servisom, ale má všetko. Myslím si, že ocenenie je v správnych rukách a želám jej to.“

Jej príbeh je skutočne zaujímavý, pretože v roku 2018 nebola v tíme pre Zlatú európsku ligu a prišla sa ukázať až neskôr v letnom nesúťažnom bloku. Zaujala vás práve na tomto kempe?
„Áno, je to tak. Potreboval som čas, aby som spoznal všetky hráčky. Hneď na prvom zraze som videl, že je to dobrá hráčka. Pomaly sa dostala do tímu a získavala si čoraz väčšiu dôveru. Bojovala, tvrdo na sebe pracovala a som rád, že sa dočkala takejto pocty v podobe víťazstva v ankete. Zaslúži si to. Znovu sa potvrdilo, že keď si veríš, pracuješ na sebe tvrdo každý deň, tak sa môžeš dočkať zaslúženej odmeny. Samozrejme, že k tomu treba aj kvalitu a tú ona má.“

V týchto momentoch ste sa mali pripravovať na Zlatú európsku ligu, ale koronavírus situáciu v celej Európe zmenil. Otázna je aj augustová kvalifikácia o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy. Máte predstavu, kedy by ste mohli znova začať prácu so slovenským tímom?
„V tejto chvíli ťažko povedať. V prvom rade musíme zdolať vírus, je dôležité, aby sme ostali zdraví. Som v kontakte s federáciou, počkáme si, ako sa vyvinie situácia v Európe a kedy bude možné znova začať hrať. Už mi to chýba.“

SR Bratislava volejbal ME ženy D Slovensko Španielsko BAX